V dobrej nálade sme naložili všetky veci a vyrazili smer sever. Výprava mala dobrú náladu a pozostávala z: Martin, Roman, Pavlína, Milan, moja maličkosť a naša Krava. Vzrušenie cesty narastalo tým viac, čím viac ubúdalo budov. Keď nás obkolesovali už len stromy, jazerá a more začali sme sa cítiť, ako praví cestovatelia. A keď sme prvýkrát uvideli značku, ktorá upozorňovala na možnosť výskytu koal na cestách, tak sme sa začali cítiť ako cestovatelia v Austrálii. S krátkou prestávkou na občerstvenie a natankovanie sme sa dostali do malebného kempu v Myallakes. Z jednej strany bolo jazero na brehu ktorého rástli tropické palmy a z druhej strany nekonečný oceán s prekrásnymi plážami. Po príchode sme mali asi hodinku do západu slnka, tak sme sa rýchlo pustili do stavania stanov a nafukovania matracov. Večerné menu pozostávalo z lahodných fazuliek z konzervy a ešte ako tak vychladeného zázvorového pifka. Následne sme si sadli k jazierku a pustili sa do neúspešného rybolovu, a vychutnávali si nádhernú atmosféru. Pred spaním nemohla chýbať romantická prechádzka po pláži osvetlenou magickým mesačným svitom. Nahromadená únava posledných týždňov spôsobila, že moje telo chcelo prepnúť do režimu spánku, avšak vzrušenie z cestovania mu to neumožňovalo. Tak som sa rozhodol pustiť s Milanom do napínavej partie šachov... Po 10 minútach Milan povedal: „Šach mat“ a mne neostávalo nič iné než ísť spať.
Ráno neubralo kúzlu okolia, ba naopak. Martin nás informoval, že sme večer mali návštevu, podľa stôp to bol pravdepodobne dingo. Do raňajok sme sa pustili v pätici, ale behom pár sekúnd nás obkolesil zástup divokých kačíc.
Chvíľku po opustení táboriska cestu preťala rieka. To bolo prijaté s radosťou. Najviac sa tešila naša Krava, lebo prechod bol zabezpečený prostredníctvom ferryny. Možno sa jej to však nepáčilo, pretože po pár kilometrov začal z prednej časti vychádzať ťažko identifikovateľný drhnúci zvuk. Tento zvuk sme počuli už prvý deň, keď bola prvá palivová nádrž prázdna a zapínali sme prvú. Opakovanie tohto zvuku nás mierne vystrašilo. Zvuk sa z neznámych dôvodov znenazdania objavoval a mizol. Po tom, čo nám v niekoľkých servisoch povedali, že na nás nemajú žiaden čas, tak sme pokračovali v cestovaní a dúfali, že „krava nezdochne“.
Milan, ktorý vlastní turistického sprievodca po Austrálii, našiel vrelo doporučovanú zachádzku k malebnému mostíku pod ktorým tečie priezračná modro zelená voda v ktorej sa dajú pozorovať prekrásne ryby. Nadšene sme sa tam vybrali. Sprievodca však zabudol opomenúť, že danou krásou sa kochať len v období dažďov. Mostík bol krásny, ale pod ním takmer vyschnutá riečka žltooranžovej farby (od piesku).
Sklamanie trvalo dovtedy, kým sa pri ceste objavil prvý klokan. Po ňom ďalší a ďalší. Po diskusii padlo rozhodnutie, prejsť viac ako 500 km. Zdalo sa nemožné prekonať predošlí kemp, ale dokázali sme to. Privítal nás (už nie prekvapujúco) statne veľký klokan. V Illaroo camp sa rozprávkovou alejou prechádzalo na jednu z najkrajších pláží, aké som kedy videl.
Tretí deň na cestách sa nám zacnelo no absolútne samozrejmej veci v bežnom živote... sprche. Dezodoranty pomaličky prestávali účinkovať a okienka sme sťahovali nie len kvôli teplu.
Našou spásou sa stal Byron Bay. Slovo „raj“ plne vystihuje to, čo sme videli. Nie nadarmo sa volá raj surferov. Stany boli postavené v kempe, ktorý toho mal viac než sme potrebovali (sprcha, kuchynka, jazierka, tenisový kurt, bazén...). Privítal nás zástup vtáctva a plazov. Dlho sme sa nezdržovali a vyrazili si omrknúť mesto a maják, ktorý bol jeho najväčšou dominantou.
Po návrate prišlo konečne na radu vychutnávanie horúcej sprchy, to predchádzalo len krátke plávanie v povedzme arkticky osviežujúcom bazénom. Čistým a voňavým nám už nebola hanba vyraziť omrknúť nočný život. Prekvapením bolo, že žiaden nebol nájdený. Teda skoro, útočiskom sa nám stal bar so živou hudbu a odmenou 3 vychladené pifká.
Ráno Pavlínka pripravila výborné lievance a tak sme sa naraňajkovali ako šťastná rodina. Netrvalo dlho a celá parta sedela v krave a hnala smerom ku Gold Coastu. Predpoveď počasia udávala zimu a dážť. Takže keď nás Gold Coast uvítal jasnou oblohou s pár oblakmi a tepotou cez 34 stupňov, začali sme sa obávať nasledujúcich dní, ktoré maju byť teplé a slnečné. Myslím, že Vás, čitateľov už musí unavovať, že skoro každé miesto, ktoré navštívime, opisujem ako raj. Preto tento krát nechám hovoriť fotky za mňa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára