Do Singapuru sme prileteli po 8mej hodine v noci.
Vybavovačky na letisku prebehli prekvapivo rýchlo, a tak sme sa do hodiny
na to už ocitli v backpackri. Únava bola značná, ale aj tak sme vyrazili
do mesta. To, že sa naša časť mesta volala Little India, nebola len náhoda.
Hneď sme nadobudli pocit, že sme sa presunuli o niekoľko tisíc kilometrov
a ocitli sa v samotnej Indii. Po rozmenení peňazí nám už nič
nebránilo pustiť sa do toho, čím je Singapur preslávený... jedlo. Keď sme pri
jedle, tak v Singapure je prísny zákaz užívať žuvačky.
V Mustaf Plaza sme odštartovali naše ochutnávanie
jedál, a to indickou kuchyňou. Jedlo bolo chutné, no Miloušovi to klasicky
nestačilo, takže sa vybral ešte na klasické Fish & Chips.
Noc bola mladá, tak sa začal hľadať bar, ktorý by dvom gentlemanom
vyhovoval. Keďže sme sa dozvedeli, že sa oslavuje deň svätého Patrika, tak sme zamierili
do anglického baru, kde sa atmosféra tohto dňa naozaj dala precítiť. Trošku
šokom bolo, že o jednej ráno sa bar začal zatvárať, čo je vraj Singapure
normálna vec.
Ráno sme si dopriali naozaj sýte raňajky, ktoré boli
v cene backpackra a vyrazili spoznávať mesto. Hlavným bodom dňa bolo
Singapurske Zoo, ktoré patrí medzi jedno najlepšie na svete. Cestu do zoo sme
absolvovali za pomocí metra, autobusu a našich vytrénovaných nôh.
Ako prvé zvieratká sa nám ukázali starí známi giboni
a pod nimi ešte starší a ešte známejší krokodíly. Ďalej sme
navštívili niekoho, na koho som sa veľmi tešil a koho už vo voľnej prírode
ani nenájdeme, bieleho tigra. Toto zviera svojou krásou a majestátnosťou
vzbudzovalo rešpekt a zaslúžilo si náš obdiv.
Následne sme navštívili rainforest show a show so
slonmi. Zvieratká predviedli neskutočné kúsky. Diváci sa neraz zapojili
a keď sa hľadal dvojmetrový pytón v publiku, niektorí z nich
pocítili strach. Najúžasnejšie a najvtipnejšie boli slony.
Po skvelých predstaveniach naše kroky viedli znova
uličkami v zoo. Zvieratá v tejto zoo nie sú uzavreté v klietkach
a ohradách, ale majú vytvorené priestranné výbehy, ktoré napodobňujú ich
prirodzené prostredie. Teda skoro prirodzené, lebo všetko má nádych Ázijskej
exotiky. Preto pozorovať leva a ostatné africké zvieratá, ako sa váľajú
pod palmamy a bambusmi, prišlo veľmi zaujímavé.
Keďže prvé 2 show stáli za to, rozhodli sme sa aj pre ďalšiu.
Tento krát sa jednalo o vodnú show, kde hlavným účinkujúcim bol tuleň. Ten
predviedol užasné kúsky a postaral sa o skvelú zábavu.
Nakoniec sa prešli posledné časti zoo, kde najviac
upútali plazy a primáti.
Cestou na hotel sa nám odhalilo veľké svetové tajomstvo.
Santa Claus nebýva na severnom póle ale v Singapure J
Misia na večer znela jasno: preskúmať nočný život
v Singapure a nájsť dobrú diskotéku. Preto sa zamierilo z Little
India do Chinatown. Našlo sa miesto, kde bol doslova bar na bare, ale všetko
pôsobilo pokojným, až dôchodcovským štýlom. Keďže jedinú poriadnu divočinu sme
našli len zoo, pobrali sme sa naspäť na ubytovňu a aspoň si vychutnávali
pohľad na vysvietený Singapur.
Ráno sa zahájil útok na pamiatky mesta. V našom
okolí sa nachádzalo niekoľko budhistických a hinduistických chrámov
a my sme ich začali rad radom prechádzať. Keďže hinduistická architektúra
nás veľmi neoslovovala, nie je divom, že najsilnejší dojem v nás zanechal
Sakaya Muni Buddha Gaya Temple, prezývaný tiež Temple of 1000 Lights. Kde sa
nachádza obrovská 15 metrová socha sediaceho budhu.
Z Little India sa potom zamierilo do centra
(Colonial District), kde sme mohli obdivovať neuveritelnú singapurskú
architektúru. Po zastavení sa v krásnej katedrále sa vyrazilo priamo do
Chinatownu.
V Chinatowne sa podľa bedekra nachádzala jedna
z najimpozantnejších stavieb mesta, a to Baba House. Keď sme sa
priblížili k miestu, kde sa daná stavba mala nachádzať, začali sme sa
pýtať miestnych ľudí na presnejší smer. Šokom bolo, že prakticky nikto
o Baba House nepočul, čo bolo pre nás naozaj zvláštne, keďže sa malo
jednať o jednu z hlavných ikon mesta. Po dlhom blúdení a hľadaní
sa stavbu podarilo nájsť. Hneď sme pochopili, prečo o nej nikto nepočul.
Jednalo sa o trojposchodový dom, umiestnený v radovke austrálskeho
štýlu. Do vnútra sa nám ani nepodarilo dostať, lebo vstup musí byť dohodnutý
a zerezervovaný vo pred.
Po miernom sklamaní, sme si zlepšili náladu navštívením
prekrásneho Buddha Tooth Relic Temple. Chrám už naozaj dosahoval ústihodných
rozmerov, a vo vnútri bol plný krásnych sôch. Dokonca prebiehal obrad,
počas ktorého sa čítali náboženské texty.
Neodolali sme a išli navštíviť čínske trhy, kde sme
sa osviežili (nápoj z Dragon fruit bol naozaj delikátny). Poslednou
zastávkou malo byť Marina Bay, avšak futuristická architektúra nás hypnoticky tiahla ďalej a ďalej.
Budova, ktorá neustále upútavala pozornosť našich očí sa
zrazu objavila pred nami a my sme naozaj nedokázali odolať, aby sme si ju
prezreli z blízka. Z hotelu bolo cítiť luxus už z diaľky, no
z blízka sa tento pocit ešte umocňoval.
Za hotelom sa rozprestierali Gardens by the Bay, ktoré
pozorovateľa prenášali do ďalšieho tisícročia. Ich futuristickému vzhľadu
dopomáhala botanická záhrada, ktorá by sa viac hodila na vesmírnu loď, než na
budovu.
V našom zozname, čo máme v Singapure spraviť
a kúpiť, ostala posledná položka, a to nášivka na batoh. Započali sme
tak nočnú púť po stánkoch so suvenírmi. Naše cestovateľské šťastie nás ani
tentokrát neopustilo a našli sme stánok, kde sa kúpili nášivky nie len
z tejto krajiny.
Poslednú noc sme už vopred vzdali hľadanie nočného života
a radšej sme sa rozhodli pre papučový večer v našom backpakri.
Pohodlne sme sa usadili do sedačiek a pozerali film. Tu sa mi stále
zaujímavá vec. Pozerám film a zrazu na chvíľku privriem oči a už tam
beží polka druhého filmu.
Keďže Milouš konečne pochopil význam mojej fráze „spánok
je prežitok“, vzbudil ma včas, aby sme sa stihli pripraviť na ďalšiu cestu. Pri
raňajkách sa k nám prihovorili Anna a Mauricius (nemecký párik)
a spýtali sa nás, či môžu ísť s nami na autobusovú stanicu, lebo aj
oni majú rovnakú cestu. Tak sme spoločne vyrazili a aj dorazili. Po menšom
zmätku zo strany organizátorov, všetci spokojne usadli do autobusu
a vyrazili na krátku 5 hodinovú cestu do Kuala Lumpur v Malajzii.
Tu si neodpustím a napíšem pár slov o tom, čo
sme v Singapure spozorovali. Indonézia je z ekonomického hľadiska
chudobnejšou krajinou než Singapur, ktorý má dokonca jednu
z najvyspelejších ekonomík na svete. Avšak prejdením z Indonézie sme
spozorovali zmenu, ktorá nás až tak veľmi netešila a dá sa povedať, že
vháňala do našich sŕdc úzkosť. Táto zmena mala jedinú príčinu a tou sú
peniaze. Celý život počúvame, že peniaze nie sú všetko, alebo že
s peniazmi prichádzajú problémi. No osobne cítim, že tieto slová sa
u nás stavajú prázdnymi frázami a nikto sa nad nimi poriadne
nezamýšľa. V Singapure som videl, ako večne usmievaví ľudia, ktorých som
stretával v Indonézii, vymenili pohodlné (i keď špinavé) oblečenie za
obleky, starý rozhrkaný bicykel za luxusné autá a hlavne úsmev za
ustarostené tváre. Snažili sa zarábať ťažké peniaze, aby boli šťastní, ale ak
to šťastie mali, tak si ho schovávali len pre seba. S Milanom sme sa dlho
rozprávali o tejto zmene a uvažovali, či je náš moderný spôsob života
naozaj dobre nastavený a či nám naozaj môže priniesť šťastie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára